Čas plynul pomaly. Niekoľko postáv na temných oblakoch mlčky vyčkávalo.
Okrem Gui Wanga a Samotára Hong Yu tu boli aj tri nesmrteľné ženy.
Každá z týchto troch bola krásna a očarujúca; boli to Tri nesmrteľné z Hua Hai.
Chladne pôsobiaca nesmrteľná v modrom rúchu bola Víla Qing Suo. Drobné bledé dievča v žltom odeve bola Víla Huang Sha. Koketná dievčina v ružovej sukni bola Víla Fen Meng.
Tieto tri stáli spolu ďalej od Gui Wanga a Samotára Hong Yu, akoby stáli na inej strane.
Víla Qing Suo hľadela na Mesiacové jazero, zatiaľ čo Víla Huang Sha a Víla Fen Meng si ticho šepkali a občas hádzali ostražité pohľady na Gui Wanga a Samotára.
Okrem toho, že Gui Wangovo ohyzdné zjavenie v nich vyvolávalo odpor, Samotár Hong Yu zabil vlastných rodičov, aby si vycibril Gu, a zradil bratov, čo v troch ženách spravodlivej cesty vyvolávalo pohŕdanie.
Ale Lang Ya požehnaná zem bola nesmierne dôležitá. Nesmrteľný Gu, ktorý tu predtým prebýval, bol slávny „najlepší nesmrteľný cesty zušľachťovania" – Predok Dlhý Vlas.
Mal osemstupňovú kultiváciu a bol výnimočne zručný v ceste zušľachťovania, jeho talent bol vzácny aj v pradávnych dobách.
Žil veľmi dlho, počas éry dvoch vážených: Démonického váženého Nebeského Zlodeja a Nesmrteľného váženého Obrovského Slnka.
Čo to znamenalo? Že títo dvaja deväťstupňoví nesmrteľní Gu nežili tak dlho ako on.
Jeho talent v ceste zušľachťovania dokonca prinútil Nebeského Zlodeja a Obrovské Slnko nespočetnekrát obdivovať ho a uznať. Obaja ho požiadali, aby pre nich zušľachtil Gu.
Podľa neskorších záznamov Predok Dlhý Vlas vytvoril najmenej tridsaťosem Nesmrteľných Gu; a to je len isté číslo, nepočítajúc legendy a povesti.
No ani takýto človek nemohol vzdorovať toku času a napokon zomrel starobou.
Podľa povestí sa po smrti stal duchom zeme a neprestajne zušľachťoval Gu v Lang Ya požehnanej zemi.
Lang Ya bola jeho sídlom, preto obsahovala množstvo receptov na Gu, vrátane receptov na Nesmrteľné Gu.
Tri nesmrteľné z Hua Hai možno nemali v láske Gui Wanga a Samotára, no lákadlo receptov na Nesmrteľné Gu stačilo, aby odložili svoju spravodlivú cestu a spolupracovali s dvoma démonickými nesmrteľnými Gu.
Čas plynul ďalej.
Prask.
Zrazu sa pri Mesiacovom jazere rozletel priestor a zablysla sa žiariaca blesková rana.
„Pozemská pohroma sa začala!" zvolal Gui Wang nadšene.
Nad stredom jazera hrmelo a blesky udierali bez prestávky.
Nebolo pochýb, že zostúpila pozemská pohroma, vytvárajúc dieru v požehnanej zemi.
Samotár Hong Yu bez mihnutia oka hľadel na scénu, jeho pohľad sa ligotal.
Tri nesmrteľné z Hua Hai sa na seba pozreli a v očiach im zasvietilo vzrušenie, dych sa im zrýchlil.
Nesmrteľné Gu sa hľadali ťažko, ani jeden z týchto piatich ich nevlastnil. Samozrejme, všetci mali piateho stupňa Gu a vo veľkom množstve, navyše vo vynikajúcej kvalite.
Ale akokoľvek veľa mali smrteľných Gu, nedalo sa to porovnať ani s jediným Nesmrteľným Gu.
Smäd nesmrteľných Gu po Nesmrteľných Gu bol väčší než túžba chlípnika po najväčšej kráse.
Hrm.
Nad jazerom sa valil hrom a blesky padali znova a znova, akoby sa zhora lial prudký lejak.
Druhá diera, tretia... pozemská pohroma vytvárala jednu za druhou.
„Toto je pozemská pohroma – Nekonečný dážď hromu a bleskov, aká strašná moc," vydýchol šokovaný Samotár Hong Yu.
„Keby sa toto stalo v našej Hua Hai požehnanej zemi, ani keby sme sa spojili, nemuseli by sme to ustáť. Lang Ya je skutočne hodná byť sídlom Predka Dlhého Vlasu. Dokážeme tentoraz naozaj získať recept na Nesmrteľné Gu?" Tri nesmrteľné zbledli.
Gui Wang im kedysi poskytol mnoho výhod, preto sa ponáhľali sem. Teraz sa im zdalo, že úloha nebude jednoduchá a vtrhnúť do Lang Ya nebude len tak.
Nesmrteľní Gu boli elitami ľudstva, ich múdrosť ďaleko prevyšovala bežnú.
Či už tri nesmrteľné alebo Samotár, všetci boli ostražití a opatrní.
Gui Wang sledoval ich výrazy a hrubo sa zasmial: „Tento skazený svet sa vždy snaží udržiavať rovnováhu! Požehnaná zem má šťastie, a tak nebo zosiela pohromy, aby to šťastie zožierali. Čím lepšie sa zem spravuje, tým silnejšie pohromy. Pozrite na moc tohto nekonečného dažďa hromu a bleskov, nie je to porovnateľné s požehnanými zemami, ktoré ukrývajú zakázané miesta? Len si predstavte, koľko receptov je uložených v Lang Ya. Určite sú tam mnohé Nesmrteľné Gu recepty, inak by to prekliate nebo neposlalo takú silnú pohromu!"
Tieto slová pohnuli srdcami nesmrteľných.
Keď si predstavili Nesmrteľné Gu, v ich pohľadoch sa objavila túžba a zápal.
„Gui Wang má pravdu. Aj ja som bol v niektorých požehnaných zemiach a tie, čo sa rútili, mali pohromy slabé ako mrholenie. No každá požehnaná zem je dôležitá, ktorý nesmrteľný Gu by nechcel, aby rástla?" Samotár Hong Yu sa trpko zasmial: „Čím je zem rozvinutejšia, tým silnejšie pohromy. Byť nesmrteľným Gu nie je ľahké..."
„Kekeke... kultivácia znamená ísť proti nebu. Toto prekliate nebo nás chce oslabiť a potlačiť, preto mu musíme vzdorovať a postupovať," dodal Gui Wang.
„Obaja ste dosť extrémni. Kultivácia je vlastne nasledovanie mandátu neba. Využívame Gu, aby sme skúmali veľké Dao a zákony sveta. Spravujeme požehnanú zem, aby sme prinášali požehnanie a pestovali šťastie namiesto neba a zeme, aby všetko živé mohlo prosperovať," oponovala Víla Qing Suo jasným a príjemným hlasom.
Samotár Hong Yu neodpovedal, nechcel sa púšťať do sporu vzhľadom na situáciu.
To bol rozdiel medzi cestou démonickou a cestou spravodlivou. Od pradávna sa o tom viedli spory bez konca, nikdy sa nerozhodlo, ktorá je bližšie k pravde.
Gui Wang sa zasmial a ukázal na dieru: „Pozemská pohroma je čoraz nebezpečnejšia. Aby nám duch zeme neuzavrel tieto diery, mali by sme zasiahnuť teraz."
„Dobre," súhlasil Samotár Hong Yu.
„Prosím, najprv ty, Gui Wang," dohodli sa tri nesmrteľné víly.
Gui Wang sa uškrnul, vytiahol zelený hroznový nesmrteľný esenciálny korálik a aktivoval Gu, ktorý letel k diere, zatiaľ čo držal korálik.
Gu vošiel do požehnanej zeme, no okamžite bol potlačený alebo zničený pohromou, Gui Wang stratil spojenie.
Ale jeho zelený korálik esencie vstúpil do Lang Ya a explodoval, čím vyčerpal časť jej esencie.
Pre nesmrteľných bola každá esencia nesmierne cenná. Normálne ju zhromažďovali a nikdy nepoužívali zbytočne.
Keď Gui Wang ukázal príklad, ostatní štyria vyslali tiež svoj korálik.
Potom Gui Wang poslal druhý a ostatní tiež.
Aj po stovke kôl však Lang Ya stále mala esenciu.
Ostatní začali váhať.
„Predok Dlhý Vlas bol ôsmeho stupňa, hoci zomrel, zanechal bielu ličiovú nesmrteľnú esenciu. Sto zelených hroznových korálikov sa nevyrovná jednému bielemu liči. Keď prišla rada na Vílu Fen Meng, držala korálik, ale neponáhľala sa."
Gui Wangovo oko zaiskrilo a uškrnul sa: „Čoho sa bojíš? Predok žil od čias Nebeského Zlodeja, preťahoval si život až do čias Obrovského Slnka a nakoniec zomrel starobou. Hoci zanechal bielu liči, zem už prežila časy ďalších dvoch vážených. Bývalé grotto-heaven sa zrútilo a stalo sa len požehnanou zemou. Koľko tam ešte môže byť? Asi len zriedená pasta."
Samotár Hong Yu sa uškrnul: „Gui Wang má pravdu. Videli ste tú pohromu. Lang Ya ukrýva toľko receptov, aj na Nesmrteľné Gu, šťastie je priveľké, preto je pohroma silná. Aj keby mala viac bielej liči, rýchlo by sa vyčerpala."
„V tomto svete dostanú odmenu odvážni, bojazliví hladujú! Vhoďme viac esencie, už sme toho toľko investovali, vzdáme sa teraz? Možno sme už blízko úspechu," lákal Gui Wang.
Tri nesmrteľné sa na seba pozreli, Víla Qing Suo prehovorila: „Máš pravdu, ale naša esencia bola šetrená po kúsku, nespadla z neba. Spravme to takto: hodíme ešte päťdesiat a uvidíme."
Tak po päťdesiatich ďalších kolách Lang Ya začala vykazovať slabosť.
Gui Wang sa rozosmial od srdca.
Tri nesmrteľné, ktoré predtým jeho smiech považovali za hrubý a nepríjemný, teraz pocítili radosť. Už takmer videli, ako sa na nich usmievajú recepty na Nesmrteľné Gu.
Po ďalších tridsiatich kolách ich esencia vyvolala v požehnanej zemi reťazovú explóziu, ale zem nereagovala.
To znamenalo, že esencie sa minuli!
„Ja idem prvý!" zasmial sa Gui Wang, roztiahol netopierie krídla a vletel do Lang Ya.
„Nie!" skríkol Samotár a v strachu, že zaostane, sa zmenil na červené svetlo a vyletel dopredu.
„Títo démonickí Gu sú naozaj zákerní a prefíkaní!"
Tri nesmrteľné z Hua Hai zlostne zvraštili nos a rýchlo vyrazili za nimi.
Vošli do požehnanej zeme a pocítili, že ich Gu piateho stupňa sa dá voľne používať.
„Lang Ya je naozaj prázdna!" zvolala vzrušene Víla Huang Sha.
Tri nesmrteľné preleteli cez nekonečný dážď bleskov a dostali sa do hĺbky požehnanej zeme.
Tam však uvideli more bielych oblakov.
V oblakoch stálo dvanásť nádherných, majestátnych budov s krásou tisícročia. Okolo lietali nesmrteľné žeriavy, vznášali sa pernatí muži, poletovali pestrofarebné oblaky a všade sa niesla vôňa santalového dreva.
„Toto je oblačná pôda, dá sa po nej chodiť ako po zemi a je úrodnejšia než čokoľvek v smrteľnom svete," nadšene vykročila Víla Qing Suo.
„Scéna hodná Starého Predka!" obdivne zvolala Víla Fen Meng.
„Legenda hovorí, že v týchto dvanástich oblačných budovách sú uložené nespočetné recepty! A ja ich dnes naozaj vidím," cítila sa poctená Víla Huang Sha.
„Hahaha, všetko je moje!" ozval sa z diaľky prenikavý smiech Gui Wanga, ktorý letel do jednej z budov.
Samotár Hong Yu sa už blížil k inej.
Tri nesmrteľné zvraštili čelá, ale potom sa rozleteli každá k vlastnej budove.
Niekoľko dní nato.
Vozy duneli a kone erdžali.
Kmeňoví bojovníci Ge dorazili k Polmesiacu a rozložili tábor okolo riedkych konských stromov.
Ge Guang a starší kmeňa Ge si konečne mohli vydýchnuť.
Vodných rastlín tu bolo neúrekom a tiež množstvo zvieracích stád. Mohli usporiadať lovecký festival a pripraviť si zásoby na ďalšiu cestu.
„Konečne sme dorazili." Fang Yuan cítil, ako mu v srdci pulzuje nepokoj.
V noci využil zámienku, že vedie svorku vlkov na lov, aby sa vzdialil z dohľadu kmeňa Ge.
Bola noc bez mesiaca, no hviezd bolo nespočet.
Vlčia svorka sa hnala oproti nočnému vetru a objavila niekoľko menších až stredne veľkých stádcov, ktoré jedno po druhom roztrhala.
Vlci vyli od radosti – po dňoch polohladu sa konečne mohli dosýta najesť.
Aj keď Fang Yuan velil tridsiatim tisícom vlkov, ich pohyb riadil opatrne. Svorka bola obrovská, no Polmesiac ukrýval mnoho nebezpečenstiev: ešte väčšie vodné vlky, stádo trojrohových nosorožcov, skupinu tisíc mutovaných šeliem a napokon aj húfy červov počítajúce stovky tisíc, ba i milióny jedincov.
Tieto červie húfy a zvieracie stáda však mali svoje teritóriá a nepohybovali sa voľne ako tie na stepiach.
Pri Polmesiaci rástlo dosť vodných rastlín, nemuseli teda hľadať potravu inde.
Pokiaľ Fang Yuan a kmeň Ge nevkročili na ich územie, šelmy ani červy ich nerušili.
Podľa spomienok zo svojho predchádzajúceho života sa Fang Yuan vydal popri jazere na východ a dorazil k kamennému lesu.
Bol to celkom obyčajný kamenný les: stĺpy šedé, fialovočierne, zelenožlté a iných farieb stáli vzpriamene, presne od seba vzdialené.
Okolo Polmesiaca bolo mnoho takýchto kamenných lesov, ale tento bol zvláštny. Ak by sa naň niekto pozrel zhora, videl by sivobiele stĺpy tvoriace neurčitý znak „zlodej" ¹.
Pôvod tohto lesa bol výnimočný – osobne ho vytvoril Demonický ctihodný Kradnúceho neba.
Vtedy požiadal Predka Dlhých vlasov, aby mu vyrobil gu. Stavili sa: päť kôl, tri výhry pre Kradnúceho neba. Predkovi neostalo iné, než prehru prijať a súhlasiť s výrobou.
Kradnúci nebo sa celý život usiloval preniknúť do legendárnych priestorových dverí a žiadal preto o výrobu Nesmrtelnej gu — Únik priestoru, ktorá by gu majstrovi umožnila vstúpiť do brány.
Recept skúmal s obrovským nasadením. Predok Dlhých vlasov bol nadšený, recept považoval za správny, no videl možnosti vylepšenia.
Po diskusii bol Demonický ctihodný nadšený a uznal, že Predkov úspech v ceste rafinácie ďaleko prekonáva jeho vlastný.
Dvojica nesmrteľných spolupracovala a po dvadsiatich jeden rokoch konečne vyrobili „Únik priestoru".
Hoci ho Demonický ctihodný mohol aktivovať, do Brány priestoru sa nedostal.
Ctihodný upadol do skľúčenosti a aj hrdý Predok Dlhých vlasov utrpel veľkú ranu.
Neskôr skúmal gu s Nesmrtelným Obrom slnka, no bez úspechu. Únik priestoru sa stal jediným zlyhaním v živote Predka Dlhých vlasov.
Hovorí sa, že ani na smrteľnej posteli naň nedokázal zabudnúť. Jeho priateľ Nesmrtelný Yi Yan nemohol zniesť, že takto odíde, a obetoval päťdesiat rokov života, aby predpovedal budúcnosť.
Predpovedal, že o mnoho rokov, po troch veľkých érach, povstanú traja ctihodní – dvaja muži a jedna žena. Prvým bude Demonický ctihodný Duše tieňa, druhým Nesmrtelný ctihodný Rajskej zeme a tretím Nesmrtelná ctihodná Veľkého sna. Problém Úniku priestoru vyrieši až posledná.
Nesmrtelný Yi Yan bol gu nesmrteľný ôsmeho stupňa, špecialista v predpovediach, známy pre svoje presné výroky jedinou vetou. Jeho proroctvo sa neskôr stalo známym ako „Proroctvo troch ctihodných".
A skutočne – svet sa menil a posúval vpred. Po Nesmrtelnom Obrovi slnka prišiel Demonický ctihodný Duše tieňa. Po jeho smrti sa v ceste spravodlivých objavil nesmrteľný deviataho stupňa, nazvaný, ako predpovedal, Nesmrtelný ctihodný Rajskej zeme.
Ten je už teraz mŕtvy. Proroctvo troch ctihodných sa takmer naplnilo – ostáva len Nesmrtelná ctihodná Veľkého sna, ktorá sa ešte nenarodila.
Predok Dlhých vlasov mal z proroctva zmiešané pocity.
Radosť, že problém Úniku priestoru sa vyrieši. Smútok, že sa toho nedožije.
Po smrti sa zmenil na duch zeme, viazaný jedinou posadnutosťou – uvidieť Nesmrtelnú Veľkého sna. Len čo vyrieši gu, celé požehnané územie Lang Ya jej pripadne.
„Keď vtedy Predok Dlhých vlasov vyrábal Únik priestoru pre Kradnúceho neba, výsledok bol neúspech a príčinu nenašli. Zahanbený prisľúbil, že ešte vyrobí deväť gu červov, pričom všetky materiály poskytne sám. Neskôr ho Kradnúci nebo požiadal o šesť nesmrteľných gu. Predtým, než záhadne zmizol, rozmiestnil dedičstvá po piatich regiónoch a dohodol sa s Predkom, že posledné tri šance na výrobu gu prenechá svojmu dedičovi. Predok súhlasil a uzavreli tajný kód."
„O viac než desať rokov sa jedno z dedičstiev Kradnúceho neba aktivuje a stane sa známym všetkým. Obsahom bude hádanka ukazujúca na požehnané územie Lang Ya. Odvtedy sa na Severnej planine rozpúta mánia lúštenia, no nik neuspeje."
„Neskôr, keď Ma Hong Yun po porážke na bojisku utekal, narazil na Polmesiac. Pri brehu ho čakalo pripravené prepadnutie. V panike bežal do kamenného lesa a náhodou objavil skrytý priechod. Ten ho zaviedol do Lang Ya, kde stretol ducha zeme. Keď správne odrecitoval tajný kód, duch mu podľa dohody vyrobil tri gu."
„Ma Hong Yun tak získal tri gu piateho stupňa, po zotavení sa vrátil do lesa a s ich mocou zvrátil osud. Začal odznova a nakoniec druhýkrát získal cisársky trón."
Fang Yuan si na to spomenul, zatiaľ čo kráčal ďalej.
Potom mu zažiarili oči a zastavil sa pri fialovom stĺpe.
Bol obyčajný, ale pri jeho päte ležal kameň plochý ako stolička.
Vtedy, keď Ma Hong Yun utekal pred nepriateľmi, dorazil sem na pokraji smrti. Zranený a bez úniku, sadol si na kameň, oprel sa o stĺp a hľadel na oblohu.
Zrazu sa mu zazdalo, že stĺp pripomína jeho milovanú manželku.
Na pokraji vedomia, krvavou rukou pohladil kameň a s hlbokou láskou zašepkal: „Lian Yun, ach Lian Yun... ľutujem, že som ťa neposlúchol. Chcem ťa vidieť, chcem ti povedať osobne: milujem ťa, mýlil som sa…"
V tej chvíli už nepriatelia dorazili a dvíhali meče.
No v nasledujúcom okamihu Ma Hong Yun zmizol – vstúpil do Lang Ya.
Fang Yuan si sadol na kameň, oprel sa o stĺp a pozrel hore.
Nijakú ženu na ňom však nevidel.
Rozosmial sa: „Zdá sa, že ten Ma Hong Yun myslel len na svoju ženu. Túžil po nej tak hlboko, že ju videl všade, aj v kameni."
Táto Zhao Lian Yun bola zvláštna žena – v budúcnosti sa stala gu nesmrteľnou na ceste múdrosti a vernou manželkou, čo mu pomáhala stratégovať. Ale teraz bola len dievčaťom.
Fang Yuan vytiahol dýku, porezal si kožu a nechal krv stekať po fialovom stĺpe.
Demonický ctihodný Kradnúceho neba naň kedysi vložil tajomnú gu. Krv bola len prvou podmienkou aktivácie, druhou bolo vysloviť: „Chcem."
Len čo Fang Yuan povedal tieto dve slová, okamžite zmizol a jeho videnie sa zmenilo.
Keď sa spamätal, stál v miestnosti.
Vo vzduchu sa niesla vôňa alchymistickej pece. Drakové stĺpy, zlaté závesy, lampáše v tvare žeriava a šarlátové okná lemovali priestor.
Na oblaku sedel v tureckom sede starý muž, oči zatvorené, akoby meditoval.
Bol chudý, bielovlasý, s bradou siahajúcou na hruď, tvár mal červenú ako bábätko. Mal široký rúcho, ktorého rukávy sa vznášali vo vzduchu.
„Dedič Demonického ctihodného, Chang Shan Yin, vzdáva úctu." Fang Yuan položil pravicu na hruď a mierne sa uklonil.
„Ty si Chang Shan Yin?" Starý muž pootočil viečka, v očiach mu zaiskrilo a jeho pohľad nabral takmer hmatateľnú váhu. „Tvoja vonkajšia koža je zaujímavá. Hm… použil si ľudskú kožu so slivkou hanby, trávou jesenného hlasu… hmmm, ešte tu je gu ohnivého lieku, gu sily medicíny a ďalšie…"
Duch zeme sa zamračil a hladil si bradu, v očiach mu hrala váhavosť.
Dokázal preniknúť Fang Yuanovým prevlekom a dokonca z náznakov odvodiť recept na gu z ľudskej kože.
„Chlapče, nechceš vymeniť recept za túto gu? Dám ti za ňu gu podobnej úrovne. Alebo si vyber iný recept rovnakej triedy. Ach, správne! Tajný kód, tajný kód!" zrazu sa duch pleskol po hlave.
Fang Yuan pokrčil plecami: „Tajný kód, ktorý si kedysi vytvoril s Ctihodným? Ha, žiaden kód nie je. A recept na gu z ľudskej kože zatiaľ nevymením."
„Nechceš? Prečo!" Duch zeme vybuchol, ťažká aura zovrela Fang Yuana, že sa ani pohnúť nemohol, kosti mu v prítlaku vŕzgali.
No on sa len uškrnul: „Mám svoje dôvody. Nemusíš o nich vedieť."
Duch zeme sa zlovestne zasmial: „Hehe, nechceš vymeniť? Potom ťa tu uväzním a stiahnem ti kožu. Keď ju preskúmam zopárkrát, recept spätne vyvodím."
„Nie, na mňa si nemôžeš trúfnuť." Fang Yuan bol istý: „Som dedič Demonického ctihodného. Nemôžeš sa ma dotknúť, kým nebude dohoda o troch gu splnená."
Podľa pozemského chápania bol duch zeme niečo ako umelá inteligencia.
Lenže tento, zrodený z Predka Dlhých vlasov, mal vysokú inteligenciu a rád ľudí zastrašoval. V minulom živote sa Ma Hong Yun nechal zastrašiť a prišiel o šancu na výrobu nesmrteľnej gu, získal len tri piateho stupňa. Neskôr to ľutoval až do konca života.
„Ty!" Duch zeme sa rozohnil, fúkal bradu a rozšírenými očami sršal plameňom, akoby bol pripravený zabiť.
No Fang Yuan zostal pokojný.
Duch zeme naň hľadel dlho, až napokon zvesil plecia ako prázdny mech.
Zamračene zosadol z oblaku, pristúpil k Fang Yuanovi a jemne ho ťahal za rukáv, prosebne: „Mladík, urob dobrý skutok a vymeniť ten recept, prosím? Prosím ťa!"
Fang Yuan onemel.
Čo… čo to bolo za situáciu? Ten obrat bol prirýchly!
„Mladík, daj si trochu čaju. Toto je vysoko kvalitný oblačno-dymový čaj, ochutnaj ho." Duch krajiny Lang Ya sedel na okraji postele a vlastnoručne uvaril šálku Fang Yuanovi.
Fang Yuan si sadol na miesto, kde predtým sedel duch krajiny, a mlčky hľadel na tohto „zvláštneho" tvora.
V predošlej konverzácii Fang Yuan pochopil, že tento duch krajiny má záľubu v zbieraní receptov a urobí všetko, aby získal každý nový, ktorý objaví.
Keby šlo o niekoho iného, už by dávno použil nátlak a hrozby. No Fang Yuan bol dedič Démonského Venerábla, a na to si netrúfol. Tak mohol len pekne prosiť.
„Švárny mládenec, čaj ti nechutí? Si spokojný? Kvôli tomuto čaju mi daj ten recept na ľudskú kožu, prosím." Duch krajiny sa usmieval, snažiac sa Fang Yuana udobriť.
Fang Yuan čaj ticho dopíjal.
Tajomný, mocný a múdry obraz ducha krajiny sa mu rozpadal pred očami.
„Mladík, urob mi láskavosť, zľutuj sa nad starcom! Žijem tu sám, som taký osamelý, znudený, smädný. Mám len tieto recepty, aby som si nimi krátil čas. Si taký krutý, že odmietneš prosbu ubohého starca, ako som ja?" Duch krajiny mal podobu starčeka s bielou bradou, vlasmi a obočím, a díval sa na Fang Yuana úbohým pohľadom.
„Hej, uvedom si, že si duch krajiny, nie človek." Fang Yuanovi zaťahovalo kútiky očí.
„Mladík, povedz čo chceš, len mi daj ten recept, hocičo mi môžeš urobiť!" „Dedko" naň žmurkol.
Fang Yuan mal čo robiť, aby ho nekopol, a vykríkol: „Nie je nie!"
Duch Lang Ya sa celý roztriasol, zrútil sa na zem a spustil plač: „Nie, ja chcem výmenu! Chcem recept, chcem recept, mládenec, si príliš krutý, bezcitný, nemáš súcitu. Čo ťa stojí dať mi recept, zabije ťa to? Prosím, vymeň ho!"
„Takto teda… fámy sú nič oproti realite." Fang Yuanova tvár potemnela, obraz ducha krajiny, ktorý mal v hlave, sa rozpadol na prach.
No na druhej strane sa prejavila jeho nevinnosť a úprimnosť.
Starček sa váľal po zemi a vyplakával celé veky, ale Fang Yuan nepovolil.
Napokon musel vstať, s tvárou zmáčanou slzami, brada, vlasy aj obočie celé mokré.
„Mladík, čo máš proti svedomiu? Si jednoducho príliš krutý, presne ako sa patrí na dediča Démonského Venerábla…" hundral a díval sa na Fang Yuana ako podvedená žena.
Fang Yuan ten pohľad nevydržal, striaslo ho a povzdychol: „No dobre, dobre, ten recept na Ľudskú kožu Gu ti môžem dať. Ale až keď príde správny čas."
„Mladík, si úžasný, najláskavejší človek. A kedy ten čas príde?" Duch krajiny sa rozžiaril od radosti.
„Hehehe, o päťsto rokov."
Starček sa zamračil a zosmutnel: „To je ale strašne ďaleko…"
„Hmph, to je maximum, čo ti ponúknem. Čo, už nechceš výmenu?"
„Chcem, samozrejme že chcem. Päťsto rokov je nič, počkám. Mladík, budem ťa čakať, toto je naša dohoda na celý život." povedal starček takmer dojato.
Fang Yuan si zakryl tvár a povzdychol: „Mám tu recept, chcem ho vymeniť za Gu Spojenia s nebom."
Keď to počul, výraz ducha krajiny sa zmenil, vystrel sa, mierne zdvihol hlavu a ukázal povýšeneckú tvár: „Takže chceš získať Spojenie s nebom Gu…"
Pomaličky, ležérne dodal: „Aby si vedel, mladík, mám tu nespočetné množstvo receptov. Ak mi prinesieš niečo, čo už mám, nevezmem to."
Fang Yuan sa sebaisto uškrnul: „Starý, tvoja éra je dávno za nami. Daj mi štetec a papier, napíšem ti časť."
Napísal len polovicu a zastavil sa.
„Píš, píš ďalej, čo tam ešte je?" Duch krajiny stál vedľa, škrabal sa za uchom a oči mu žiarili. Už vedel, že je to nový recept, ktorý nikdy predtým nevidel.
„Toto je recept piatej úrovne, kde máš Spojenie s nebom Gu?"
„Tu, tu je." Duch krajiny mávol rukou a na stole sa zjavil Gu Spojenie s nebom.
Fang Yuan recept dokončil, vzal si Gu a uschoval do svojho priestoru.
Duch krajiny sa šťastne kochal receptom.
Ten Gu sa objavil až o päťsto rokov neskôr, počas chaosu päťregiónovej vojny, keď vzniklo množstvo nových Gu.
Každá taká doba chaosu zrodila deviaty stupeň nesmrteľného Gu Majstra.
Fang Yuan mal spomienky z minulého života, veľa vecí zabudol, ale receptov mu v hlave zostalo neúrekom.
Tie recepty boli, bez preháňania, celú éru pred touto dobou. Niet divu, že ich duch krajiny nikdy nepočul.
„Máš Gu Božského vedomia?" spýtal sa Fang Yuan.
„Mám."
„Vymeníme?"
„Ty máš ešte recepty?" Starček vyvalil oči od radosti.
Fang Yuan sa usmial, vzal štetec a papier a začal znovu písať.
Tentoraz ho duch krajiny zastavil v polovici: „Toto už mám."
Fang Yuan sa zarazil. Nezdalo sa, že by klamal. Duchovia krajiny sú čistí, čo povedia, to platí.
Ukázal mu teda originál. Bol pravý.
Fang Yuan si uvedomil, že nie všetky Gu z jeho spomienok budú skutočne nové.
Skúsil ďalší recept. Tento bol podobný už známemu, len mierne vylepšený. Duch krajiny oň nemal záujem.
Fang Yuan pochopil, že zásoby receptov Long Hair Predka boli príliš bohaté. V porovnaní s tým boli jeho spomienky slabé.
Napriek tomu nakoniec napísal recept na Stargate Gu.
Starček sa okamžite nadchol, čím viac čítal, tým bol nadšenejší.
„Toto som nikdy nevidel, veľmi zvláštne, veľmi zaujímavé."
Za tento recept Fang Yuan získal Gu Božského vedomia.
Duch krajiny obdivoval: „Táto Stargate Gu dokáže prekročiť hranice piatich regiónov. Zvyčajne sú klasiky len Gu Prerážajúca zem a Spojenie s nebom, no toto sa im môže rovnať! Vymyslel si to ty?"
„Samozrejme." Fang Yuan klamal bez mihnutia oka. A ešte sa bez hanby chválil, že aj tie predošlé recepty boli jeho výtvory.
To prehĺbilo jeho vzťah s duchom krajiny.
„Malý priateľ, máš talent na cestu rafinácie, obdivujem ťa." Starček už ho neoslovoval „mladík", ale „priateľ".
Potom dodal: „Tento Stargate Gu má slabiny – musí sa nabíjať hviezdnym svetlom v noci, úspešnosť rafinácie je nízka. No s týmito materiálmi ju možno zvýšiť o 30 %."
Vymenoval niekoľko materiálov, ktoré Fang Yuan nikdy nepočul – buď boli príliš staré, alebo príliš vzácne.
„Najlepšie by sa Stargate Gu spojila s hviezdnymi svetluškami. Tie ti dajú hviezdne svetlo a Gu bude použiteľná kedykoľvek."
Fang Yuan sa zarazil: „Hviezdne svetlušky? Čo sú to?"
„Nevieš? To je pravda, už v pradávnej ére boli extrémne vzácne a v starých časoch vyhynuli. Väčšina žila v Oranžovom nebi."
Fang Yuan si sklamane povzdychol: „Ak vyhynuli, zbytočne ich spomínať."
„Vyhynuli len v smrteľnom svete. Nedávno som ich videl v Pokladovom žltom nebi, pravdepodobne ich vlastní Hviezdny pán Wan Xiang."
Fang Yuanovi sa rozžiarili oči. Spočiatku chcel Gu Spojenie s nebom a Božského vedomia len na predstieranie nesmrteľného majstra a obchodovanie v Pokladovom žltom nebi. Hviezdne svetlušky mu do toho dokonale zapadali.
„Duch krajiny, mám tu ešte mnoho receptov, ale chcem len hviezdne svetlušky!"
Starček pokrútil hlavou: „To nevymením."
„Prečo?"
„Nemám Gu hviezdnej svetlušky."
„Ak ho nemáš, prečo ho nekúpiš v Pokladovom žltom nebi cez Spojenie s nebom Gu?" Fang Yuan sa rozčúlil.
Duch naň divne pozrel: „A prečo by som mal?"
„Lebo inak nezískaš môj recept!"
Starček trval na svojom: „Vymieňam len za Gu, ktoré mám tu, v požehnanej zemi."
Fang Yuan onemel. Duch bol príliš striktný, nebol človek, nemal flexibilitu.
Nakoniec, hoci Fang Yuan vykladal až do roztrhaných pier, nič nezískal.
No potom mu napadlo: „Počkaj, povedal si, že vymeníš len za Gu, ktoré tu máš?"
„Áno."
Fang Yuan si oblízol pery: „Tak potom použijem recept na Nesmrteľné Gu, aby som získal tvoj Nebeský prapôvodný poklad, cisársky lotos. Súhlasíš?"